Dovolenka na jachte je pre mnohých akýmsi vzdialeným snom, ktorý je len pre boháčov. Opak je však pravdou, keďže za dlhými bielymi plážami, panenskou prírodou a smaragdovou farbou mora nemusíte cestovať až do Karibiku. Všetko to nájdete aj v Tyrrhenskom mori a popritom si môžete vychutnať vynikajúcu stredomorskú kuchyňu
Tyrrhenské more za 6 dní?
Tyrrhenské more (tal. Mare Tirreno) je polozatvorené more, ktoré je súčasťou Stredozemného mora. Názov je odvodený z gréckeho mena Etruskov, ktoré znie Tyrrhénoi. Severovýchodný okraj mora obmýva Apeninský polostrov, na juhu leží ostrov Sicília a na západe, respektíve severozápade, ostrovy Sardínia a Korzika.
Dá sa to vôbec stihnúť? Taliansko, Elba, Korzika, Sardínia a späť? Tak tieto otázky sme od jachtárov počúvali pred odchodom veľmi často. No my v Marinatips sa držíme hesla: „Všetko sa dá, keď sa chce“.
Ako sa naša dovolenka na jachte vlastne začala...
Dlho sme snívali o tom, že sa vyberieme plachtiť na Sardíniu a Korziku, ale cena leteniek pre našu posádku nás vždy odradila. Preto sme našli oveľa lacnejší spôsob. Prenajali sme si deväť miestny van a vydali sa z Prešova 1384 kilometrov do mesta San Vincenzo (43° 5' 55.69" N, 10° 32' 14.14" E) na západné pobrežie Talianska. Tam nás čakala naša prenajatá plachetnica Sun Odyssey 42 od spoločnosti Palm Yachting. V sobotu popoludní, unavení cestou, sme po nalodení prenocovali v prístave.
Vytiahnite kotvy, smer Elba
Na druhý deň sme plní nadšenia okolo poludnia konečne vytiahli kotvy a vyplávali smer ostrov Elba (23NM). Počasie nám prialo, fúkalo okolo 15 uzlov. Severozápadný vietor priniesol výraznejšie vlnenie, okolo jedného metra. Posádka to celkom dobre zvládala, aj keď sme si robili starosti o tých, ktorí predtým na lodi ešte neboli. Paradoxne, ostrieľaní morskí vlci mali väčšie problémy udržať svoj obed v žalúdku. Žeby začiatočnícke šťastie? Čo už, aj o tom občas býva dovolenka na jachte.
O piatej popoludní sme vplávali do zátoky pred prístavom Porto Azzurro (42° 45' 41.79" N, 10° 23' 48.63" E) na ostrove Elba. Kotvisko bolo bez poplatku. Nadviazali sme spojenie s prístavom, no jeho kapacita bola už plne obsadená. Nás to však neodradilo a večer sme sa na gumenom člne vybrali do mesta, trochu si to tam obzrieť a ochutnať miestne špeciality.
Ráno nás čakal najdlhší úsek plavby, a to preplávať z Elby na Korziku (80NM). Vyrazili sme o siedmej ráno a privítalo nás príjemné bezvetrie a jasná obloha. Namierili sme si to k ostrovu Grófa Monte Christo (25NM 42° 19' 58.95" N, 10° 18' 33.46" E), ktorého okolie ostrova je chránená prírodná rezervácia so zákazom vstupu, no predsa sme sa rozhodli to skúsiť. Pol míle pred ostrovom nás pobrežná stráž otočila, tak sme si ho obzreli aspoň z diaľky.
Pokračovali sme teda ďalej. Hĺbkomer vplyvom nadpriemernej hĺbky okolo 900 m začal ukazovať nezmyselnú hĺbku 8 metrov. To trvalo niekoľko hodín až kým sa z toho šoku opäť nespamätal a nezačal nám dávať zmysluplné informácie. O ôsmej večer, ošľahaní vetrom, sme sa konečne priblížili k miestu kotvenia. Zátoka Pinarellu (41° 40' 21.21" N, 9° 22' 35.35" E) na ostrove Korzika.
Krásna zátoka s jemným pieskom na pláži a množstvom malých reštaurácií a bufetov. Prišli sme v čase, kedy bolo miest už pomenej, no napriek tomu sme bezpečne zakotvili. Teda, aspoň sme si to mysleli… Kombinácia piesčitého dna so silným vetrom v noci spôsobila, že nás začalo unášať aj s kotvou. Museli sme ju vytiahnuť a opätovne zakotviť. Keďže sa počasie neumúdrilo, zriadili sme nočnú hliadku na stráženie kotvy, ktorá sa každé 4 hodiny striedala.
Kam ideme my, tam aj zle počasie...
V utorok ráno nás síce privítalo slnko, ale aj vietor. Držal si svojich stabilných 25 uzlov. Vydali sme sa smer mesto Olbia (50NM, 40° 55' 22.32" N 9° 30' 31.51" E) v severovýchodnej časti Sardínie. Dopoludnie bolo na preplavbu cez úžinu Bonifacio ako stvorené. Slnečno a zároveň veterno, okolo 20 uzlov s metrovými vlnami. Očakávali sme horšie podmienky, ale počasie nám nakoniec celkom prialo. Okolo obeda sme míňali ostrovy Caprera, La Maddalena a Spargi, kde sme sa na chvíľku zastavili a okúpali v nádhernej zátoke korzárov (tal. Cala Corsara 41° 13' 48.29" N, 9° 20' 35.08" E).
Poobede sa obloha mierne zatiahla a nadobudli sme dojem, že kam sa plavíme, tam sa pokazí počasie. Robili sme si už z toho srandu (čo iné nám ostávalo?!). Počas celého týždňa sme za sebou ťahali oblačnosť, dážď a vietor. Do mesta Olbia sme dorazili okolo šiestej večer, a ako inak - spoločnosť nám robil dážď. Vplávali sme do maríny Circolo Nautico Olbia. Poplatok bol 60 Eur. Bol to jediný plánovaný poplatok, ktorý sme počas celej našej low-cost plavby uhradili. Trošku sme zrelaxovali a večer sa vybrali spoznávať zákutia tohto čarovného mesta.
Extrémne podmienky si vyžadujú extrémne riešenia
V stredu ráno sa scenár opakoval. Krásne slnečné počasie s vetrom okolo 20 uzlov. To trvalo až do momentu, keď sme opustili kanál z Olbie. Po vyplávaní vietor zosilnel na 30 uzlov a s dvojmetrovými vlnami nás unášal smerom k ostrovu La Maddalena (29NM), kde sme chceli prenocovať na kotve. Počasie bolo zásadne proti a po odplávaných 20 NM vietor zosilnel na 40 až 45 uzlov. V nárazoch dosahoval cez 50 uzlov. Marínu Porto Cervo (41° 8' 5.58" N, 9° 31' 41.45" E), o ktorej sme vedeli, že poplatky v nej sú extrémne vysoké, sme zobrali útokom. Nebolo inej možnosti ako tam ostať a v bezpečí prenocovať.
Porto Cervo asi špeciálne predstavovať netreba. Každý už počul o tomto najdrahšom a najluxusnejšom stredisku Sardínie, kde sa zbiehajú boháči z celého sveta. A vedľa nich zakotvila jedna partia mladých ľudí z Prešova :). Odhliadnuc od pozlátka sa Porto Cervo právom považuje za perlu Smaragdového pobrežia (tal. Costa Smeralda), keďže v jeho okolí objavíte naozaj očarujúce pláže a zátoky. Krátkou prechádzkou chodníčkami z maríny nájdete miesta, ktoré vám vyrazia dych a nebudete sa môcť vynadívať.
Plavba pod hviezdami
Vo štvrtok, v skorých ranných hodinách, sme pokračovali späť na ostrov Korzika. Chceli sme lepšie spoznať zátoku Pinarellu (35NM), kde sme strávili noc z pondelka na utorok, na kotve. Cestou sme sa zastavili ešte v maríne Porto Vecchio (41° 35' 24.60" N, 9° 17' 4.04" E), kde sme dotankovali pohonné hmoty.
Celé popoludnie sme strávili oddychom na pláži, a načerpali sily na nočnú plavbu smerom k ostrovu Elba (80NM). Zátoka Pinarellu je na to ako stvorená, kúpanie v priezračnej vode, biely piesok a dobré jedlo.
Približne o piatej podvečer sme sa odhodlali a vyrazili. Počasie nám konečne prialo a plavba bola príjemná. Čierna noc, obloha posiata hviezdami, žiadny svetelný smog. Okamih, ktorý sa dá iba ťažko opísať slovami. Pre nás to bol ten najkrajší zážitok, aký nám dovolenka na jachte mohla priniesť. S východom slnka sa na horizonte rysovali obrysy ostrova Elba. Okolo deviatej ráno sme zakotvili v zátoke Barbarossa (42° 46' 6.35" N, 10° 24' 27.41" E) asi 0,5 NM napravo od prístavu Porto Azzurro.
Strávili sme tam skoro celé dopoludnie. Kúpanie, slnenie sa, obed a oddych v krásnej zátoke sme si naplno užili.
Na obed sme vytiahli kotvu a pod plachtami začali naháňať posledné námorné míle k domovskému prístavu San Vincenzo (23NM). Podvečer v prístave sme dotankovali a vyviazali loď na mieste, kde sme plavbu začali.
Naša dovolenka na jachte sa blíži ku koncu
Klasické sobotné ráno. Zbaliť sa a odovzdať loď, ktorá s nami preplávala vzdialenosť 334 NM, čo je za 6 dní naozaj poriadny kus cesty. Plavbu sme si užili a domov sa vracali síce unavení, no plní krásnych a nezabudnuteľných zážitkov.
P.S. Porozmýšľajte o možnosti dvojtýždňovej plavby. My ju určite absolvujeme.
